CMP ma ako 72-ročného zasiahla v novembri 2025. Dnes, po 8-ich mesiacov vstupujem do verejného priestoru a chcem zdieľať svoje skúsenosti a poznatky môjho procesu obnovy do bežného života. Čo ma ľakalo hneď od prvopočiatku? boli isté tvrdenia, ktoré som nazval mýty a omyly. Po mozgovej príhode som sa stretol s viacerými tvrdeniami, ktoré ma skôr brzdili, než povzbudzovali. Preto by som sa rád podelil o niekoľko myšlienok, ktoré môžu pomôcť aj iným ľuďom na ceste obnovy. Často sa hovorí, že obnova je možná najmä do dvoch rokov a potom sa možnosti výrazne znižujú. Ja dnes verím, že to nemusí byť pevná hranica. Každý človek je iný a obnova môže pokračovať dlhšie — pokiaľ má človek podporu, trpezlivosť, odbornú pomoc a chuť pracovať na sebe. Ďalším mýtom je predstava, že následky mozgovej príhody sú vždy definitívne a človek sa už nemôže výraznejšie zlepšiť. Aj keď cesta späť môže byť dlhá a náročná, zlepšenie je možné. Dôležité je nevzdať sa príliš skoro. Stretol som sa aj s tvrdením: „Načo sa snažiť, keď sa mozgová príhoda aj tak zopakuje?“ Riziko netreba podceňovať, ale nemalo by nás pripraviť o motiváciu. Práve naopak — môže byť dôvodom, prečo sa o seba začať starať ešte zodpovednejšie. Chcem tým povedať jedno: človek po mozgovej príhode nepotrebuje počuť, že je všetko stratené. Potrebuje nádej, podporu, odborné vedenie a ľudí, ktorí mu pomôžu nevzdať sa. Ak máte vlastnú skúsenosť s obnovou po mozgovej príhode — či už osobnú, alebo ako blízky človek — budem rád, ak sa o ňu podelíte nielen na tejto platforme, ale môžete mi napísať do E: miloslavhaas@gmail.com. Možno práve vaše slová pomôžu niekomu, kto je dnes na začiatku tejto náročnej cesty. Obnova nemusí byť rýchla. Ale stále môže mať zmysel.