Čo je vlastne psychosomatika a aký má vplyv na naše telo a zdravie?
Psychosomatika je súhrn poznatkov o vzájomnom ovplyvňovaní ako „psyché“ – duša ovplyvňuje -„sóma“ - telo a naopak. Laicky môžeme tiež povedať, že všetky ochorenia sú spôsobené psychickými faktormi. V súčasnosti existujú určité druhy ochorení, za ktorých vznikom stojí práve naša psychika – tzv. psychosomatické ochorenia. Mechanizmy vzniku symptómov sú rôzne, svoju úlohu hrá aj sociálne a rodinné prostredie ide o komplex príčin, a často sa naozaj nedá povedať, ktorá zložka bola pri vzniku ochorenia rozhodujúcejšia. Rozkolísanie duševnej rovnováhy vplyvom pôsobenia zvonka má za následok objavenie sa nejakého symptómu, ktorý má v ideálnom prípade obnoviť stratenú rovnováhu. Tento „únik do choroby“ si volí človek vtedy, ak nevidí inú možnosť ovplyvnenia situácie vo svoj prospech. Psychologickým ziskom ochorenia je zvýšená pozornosť od okolia, úľava od nejakých činností, a množstvo ďalších špecifických ziskov. Príznak sa môže zafixovať, aj keď už neplní svoju pôvodnú úlohu. Je dôležité vedieť, že tento proces je neuvedomovaný, a podľa toho s chorým treba zachádzať tak, že proces nachádzania významu ochorenia sa musí diať v bezpečnom vzťahu s odborníkom, psychosomatickým lekárom či psychoterapeutom. K vymiznutiu príznakov môže dôjsť aj úpravou prostredia – odstráni sa tým napr. nejaký stresor, ktorý človek bežne nezvládal.
Poďme sa však pozrieť bližšie na všetky aspekty a rozmery ľudského bytia, ktoré sa musia zohľadniť pri psychosomatickom liečení, tak aby udržanie zdravia bolo dlhodobé a reálne. Ako sme už spomenuli, dve zložky tohto komplexného prístupu tvorí psychika a somatika. Teda psychické a telesné zložky. Čo ale nestačí, pretože človek je hlavne sociálna bytosť a teda má vzťah k svojmu okoliu a hlavne k sám sebe. Vytvára si vzťah k situáciám, k veciam, k práci, k okoliu, v ktorom žije a predovšetkým k ľudom na čele s najbližšou rodinou. A práve rodina je to miesto, kde začína náš životný príbeh.
Ak by sme sa na človeka pozerali ako na systém, môžeme povedať, že sa skladá z 5 zložiek. A to bio-psycho-socio-spirituálno-energetické zložky, ktoré sú neoddeliteľnou zložkou systému, a teda ak jedna zložka nie je rovnováhe, začne sa to prejavovať aj u iných zložiek. Aby sme si to vysvetli laicky, táto nerovnováha v jednej zložke nemusí byť očividne jasná, má však vplyv na tie ostatné. Všetky tieto zložky totiž fungujú na zrkadlovom princípe, a teda každá nerovnováha sa odzrkadlí aj v tých ďalších. Takže ak objavíme nejaký chybný vzorec v myslení, túto chybu či patológiu objavíme v rovnakom princípe na bunkovej či orgánovej úrovni a rovnako aj v sociálnej rovine a v správaní človeka. A to samozrejme funguje aj opačne, a teda ak sa objaví problém v orgánoch, nebude trvať dlho, kým sa premietne do myslenia, či v sociálnej sfére človeka. Cez energetické dráhy sa tak prejaví porucha v bunkovej funkcií vzdialených orgánov, a tak sa vytvárajú ďalšie prejavy chorôb v našom tele.
V úvode článku sme spomenuli, že v súčasnosti na chorobách má veľký podiel psychika, a preto sa vráťme k mysleniu, kde to všetko začína. Keď si uvedomíme, že neexistuje jediná sekunda bez toho, aby sme nemysleli, či nevytvárali akési príbehy v hlave. Častokrát si ani neuvedomuje, na čo všetko sme schopný myslieť a čo sa nám všetko nahráva do nášho systému. S myslením sa spája aj emócia, ktorú si častokrát tiež neuvedomujeme. Dejisko prežívania emócií je jednoznačne v tele a každá emócia má svoje fyziologické „koreláty-javy“ tzv. pri prežívaní hnevu stúpa náš krvný tlak, produkcia adrenalínu a pod. Psychoterapie zamerané na prácu s telom tvrdia, že každé emocionálne „hnutie“ je zaznamenané kdesi v našom tele, a ak sú tieto emócie nepríjemné a nechceme ich prežívať opakovane, jednoducho ich vytesníme z vedomia. Tým však zároveň stratíme vedomý kontakt s onou časťou tela. Potom bolesť a iné príznaky neprežívame ako svoju súčasť, a nezaoberáme sa tým v súvislosti s našou životnou situáciou, ale snažíme sa týchto príznakov čo najrýchlejšie zbaviť ako niečoho nechceného. Vyhľadávame rýchlu pomoc v podobe tabletiek a lekára, aby sme zabránili danému problému, a nezaoberáme sa príčinou. Inými slovami, zvykli sme sa pozerať na svoje telo skoro ako na stroj, keď niečo nefunguje, netreba sa ani tak zamýšľať nad príčinou, ako čo najrýchlejšie utekať k „opravárovi“- lekárovi. Avšak zabúdame, že v zaužívaných slovných pojmoch je jasne vyjadrená súvislosť medzi vonkajšou udalosťou a symptómom: “Neviem to stráviť“; „Robí sa mi z toho vyrážka“; „Obracia sa mi z toho žalúdok“; „Mám toho až po krk“; „Niesť ťarchu na pleciach“; „Mať s niečím kríž“; „Má ju v zuboch“ poprípade „Ja raz z toho dostanem porážku“. Každá časť tela má svoju symboliku, žalúdok a črevá ako orgány trávenia prijímajú z prostredia potravu a transformujú ju na energiu ale s potravou prijímame aj jedy a menej vhodné látky, a je umenie to všetko stráviť do niečoho výživného. Veľmi zaujímavé sú staronové objavy neurogastroenterológie a to existencia druhého mozgu v bruchu, ktorý produkuje napr. väčšinu neurotransmitteru sérotonínu, ktorý ovplyvňuje našu náladu. Veľa emócií aj pocitov dopredu tušenej „intuície“ cítime preto práve v bruchu. Koža je najväčší orgán, v bezprostrednom kontakte s okolím a ak má niekto „hrošiu“ kožu, vníma iba silné podnety. Svrbiace vyrážky nás nútia dotýkať sa samých seba a držať si ostatných od tela. Symboliku jednotlivých častí tela či ochorení však nemôžeme vykladať mechanicky, pretože každý človek je jedinečný, aj čo sa týka jeho životných podmienok. Typické je aj presúvanie príznakov, ak nebolo odhalené posolstvo ochorenia, ochorenie sa buď vráti, alebo prichádzajú iné symptómy z ďalších častí tela.
Choroba ako druhá šanca
Ako sme už spomínali, zdravotné problémy sú odrazom nášho vnútra, ktoré nie je v rovnováhe. Množstvo ľudí sa pri prežívaní svojich zdravotných problémov utiahne do svojho vnútra, a nedostatočným prejavením svojich pocitov, emócií a trápenia si privodia ďalšie zdravotné problémy. Ale čo ak by sme sa na zdravotný problém pozreli z iného uhla a opýtali sa samých seba prečo sa mi to deje? Som v poriadku? Cítim sa dobre sám so sebou? Čo ak nám týmto spôsobom naše telo, náš systém, dáva najavo, že sa vyskytla chyba, dáva nám šancu to vyriešiť.
Poďme sa pozrieť a detailne rozobrať na psychosomatickej úrovni problém obezity, ktorá patrí medzi najpopulárnejšie choroby a zároveň patrí aj k najnebezpečnejším chorobám sveta. Spôsobuje mnoho ďalších iných zdravotných problémov ku ktorým patrí aj cievna mozgová príhoda.
Čo vlastne obezita je, a prečo vzniká. Aké sú jej príčiny z psychosomatického hľadiska. U niektorých ľudí môže byť obezita geneticky daná, u niekoho môže obezitu spôsobovať nerovnováha hormónov. Vo veľkej miere obezitu spôsobujú zlé stravovacie návyky. Poďme si priblížiť z hľadiska zlých stravovacích návykov ako a prečo vedú k obezite. Každý z nás si dopraje niečo sladké, slané a zdraviu nie vždy prospešné, problém však nastáva ak je to častejšie a na tele sa to začne viditeľne prejavovať. Neustálou neodbytnou chuťou na niečo dobré môže totiž spôsobovať psychické problémy. Miesto toho aby človek svoje problémy riešil, tak ich zajedá, a pod pojmom riešil sa myslí hlavne aj emočne, pretože vo chvíli, kedy človek je, sa cíti dobre. Podobne je to s alkoholom, kedy alkoholik začne piť tzv. „na žiaľ“ a obézni ľudia zajedať svoje potiaže. Človek cíti vnútorný hlad, pretože nie je uspokojená nejaká vnútorná potreba a tento vnútorný hlad „zajedá“. Medzi ďalšie a zásadné príčiny obezity patrí nedostatočná výživa, pričom v tomto zmysle sa výživou myslí ženská výživa starostlivosti. Preto nadmerný príjem nekvalitnej stravy je vyjadrením potreby starostlivosti a lásky. Z falošného pocitu nedostatku tak nadmerne prijímame. Snažíme sa takýmto spôsobom zaplniť akési naše prázdne miesto. Táto zvýšená potreba lásky a starostlivosti súvisí s našou nejakou zidealizovanou predstavou. V tejto predstave zasekneme a stagnujeme a tak začne stagnovať aj energia v nás. Zasekneme sa teda i pri zvýšenej konzumácii nekvalitnej stravy, ktorá nám má nahradiť pocit lásky k sebe. Je to však len útek z reality v nás. A to sa prejaví tak, že táto prázdna láska a prázdne kalórie nás neuspokoja a my jeme viac a viac. Ďalšou príčinou obezity je akási potreba ochrany, vytvorenie obalu strachu, ale tiež utekanie pred niečím (napr. už spomínaným riešením problémov) častokrát aj pred emočným ublížením, strachom z budúcnosti, strachom vo všeobecnosti, emočnou bolesťou, lásky, kritikou, ubližovaním, podceňovaním či iným spôsobom narušenia vlastného sebavedomia, kedy vzniká v tele emocionálny konflikt.
Samotná obezita má negatívny dopad na naše sebavedomie. Človek trpiaci obezitou začína byť v spoločnosti neistý, môže sa začať vyhýbať kontaktu s okolím a hrozí mu depresia. Problémy, kvôli ktorým vznikla obezita sú tak ešte viac posilnené a vedú k väčšiemu prejedaniu. Ako z tohto začarovaného kruhu von? Existuje len jedna jediná cesta. Touto cestou však nie je rýchle chudnutie a tak nadobudnutie rýchleho sebavedomia, ktoré nás má zbaviť všetkých kíl navyše a všetkých potencionálnych chorôb. Jediná cesta ako von je naučiť sa spoznávať samého seba a nájsť si cestu k sebe. Spýtať sa seba samého prečo to robím? Mám strach z niečoho? Z niekoho? Ublížil mi niekto v minulosti? Cítim sa lepšie keď sa najem? Čo prežívam vnútorne keď jem? Myslím na niekoho keď jem? Podobnými otázkami sa naučíme spoznávať samých seba a dôvody prečo sa nám to deje. A tu začína prvý krok k úspešnej ceste k sebapoznaniu. Treba však byť k sebe na sto percent úprimný a nebáť sa odpovedí, ktoré vyslovíte, a aj tých, ktorých sa bojíte vysloviť. Berte na vedomie, že vy sami ste si terapeutom a môžete si dôverovať. Pre lepšie sebapoznávanie je dobré si zaobstarať blok, kde si budete všetko zapisovať. Poprípade navštíviť odborníka a všetko konzultovať s ním.
Pridať nový komentár